Bushman novinky

BUSHMAN EXPEDÍCIA INDIA 2013
18.02.2013

Ako som stretol Baghíru....

Poznám ho už od detstva. Tvora, ktorý pred ostatnými obyvateľmi džungle skrýva malú bielu lysinku pod krkom, spôsobenú obojkom, ktorý musel nosiť v klietkach kráľovského paláca v Udajpúru. Sedel som nad knihou, plnou jeho dobrodružstva, omámený ilustráciami pána Buriana alebo s ňou behal pod plecom prosil každého dospelého, aby mi z nej čítal, pretože sám som to vtedy ešte nevedel.

Ťažko by niekto iný našiel krásnejšie slová, ako použil autor k jeho popisu, v chvíli, keď vykupuje porazeným býkom podľa zákonu džungle život malého chlapca na sneme vlčej svorky...“smelý ako divoký byvol a neurvalý ako ranený slon. Hlas mal však hebký ako med lesných včiel, a kožu hebkejšiu ako prachové perie...“ Reč je samozrejme o čiernom pardálovi menom Baghíra, jednom z hlavných hrdinov Kiplingových kníh džunglí. Stretnúť rovnakého tvora vo voľnej prírode patrí do kategórie zázraky. Proste to nie je nemožné. Čierny pardál , panter či leopard( tri rôzne výrazy pre to isté zviera) sa vyskytuje ako v Azii, tak aj v Afrike. Nejedná sa o samostatný druh či poddruh, ale iba o melanistickú formu leopard škvrnitého, teda o zviera so zmnožením tmavých pigmentov. Ani strohé vedecké vysvetlenie ale nedokáže otriasť pôvabom a démoničnosťou čierne mačky, ktorá vedľa klasickej škvrnitej formy pôsobí ako niečo, čo ani nepochádza z tohto sveta. Keď som nastupoval do džípu v národnom parku Nagarhole v južnej Indii, ani som nedúfal, že by som veľmi vzácneho leoparda indického, mohol treba len zahliadnuť. Všetko bolo nezvykle tiché, džungla odpočívala unavená žiarom slnka, len languri sa chvíľami naháňali vo vetvách stromov. Narazili sme na stáda čítalov (jelen axis) aj na osamelého sambára. Museli sme prejsť aj stádom najväčších tvorov sveta – gaurov indických. Dospelý býk môže dosiahnuť hmotnosti jednej tony. Všetko sa ale odohrávalo v kľude neskoršieho dopoludnia, ktoré sa pomaly prehúplo do večera. Dostali sme sa na hlavnú cestu vedúcu k bráne parku, keď sa ozvalo výstražné volanie. Hneď po ňom ďalšie a ďalšie. Vodič pridal. Pár metrov od cesty opakoval mladý samec makaka kápového svoju výstrahu a pozoroval džungľu asi dvesto metrov v pravo pred nami. Bolo jasne, že je v blízkosti šelma. Tiger alebo leopard? Takmer nebol v suchom poraste k rozoznaniu, tak dokonalé sú jeho mimikry. Až keď sa pohol. Nádherný samec leoparda. Ľahkým klusom prebehol po diaľnici, na chvíľu zapózoval vo večernom slnku a zmizol. Zatvoril som pusu. To bol darček od duchov džungle. Stretol som Baghíru. Splnený detský sen. Ibaže po každom splnenom sne vo Vás zostane malý kúsok smutného prázdna. Hýčkam si ten milý smútok na ceste medzi políčkami curkovej trstiny späť k rieke Kabini. A hneď mi to s prvým výkrikom nočného vtáka došlo. Veď nebol čierny! Ten ešte na mňa niekde čaká. V zástupe snov, ktoré môžu byť krásne aj tým, že sa vám nikdy nesplnia.