BUSHMAN expedícia HARPYJA

BUSHMAN expedícia HARPYJA

Topánky mi kĺžu po rozmáčanej bahnitej ceste a po tvári mi tečie prvá veľká kvapka potu. Je skoro ráno. Prales je tu dole ešte tmavý, iba hore, v najvyšších poschodiach začína slnko láskať hrejivými lúčmi prvé prebudené vtáky.

Šlapem túto úzku cestičku už siedmy deň. Keď leziem na pozorovatelňu blízko hniezdneho stromu harpií pralesných, začínam cítiť únavu z predošlého dňa.  Čaká ma ďalší deň pripomínajúci vojenský dril alebo prácu ostreľovača. Striedajúce sa prudké dažde a neuprosný slnečný žiar. Zabaliť všetku techniku s prvými kvapkami tropického dažďa a opätovne vybaliť, ked zmiznú rovnako rýchlo ako sa objavili. S dopoludňajšími horúčavami ma drží hore len strach z pádu a premeškania možnosti fotografovať jedného z najkrásnejších orlov sveta. Ročné mláďa opúšťa bez problémov hniezdny strom a lieta na dohľad po okolí. Ten svoj nedokonalý človečí zrak musím podporiť  ďalekohľadom, aby som svetle sfarbenú harpiju našiel na stovky metrov vzdialených stromoch., kde odpočíva v tieni. Tak neostáva len čakať na chvíľu šťastia, na krátky okamžik, kedy je príroda ochotná sa s vami podeliť o svoje tajomstvá. že dokáže byť pekne lakomá, vie každý, kto niekedy pracoval s divokými tvormi v ich prirodzenom prostredí.