Expedícia Bushman Kidepo

V pralesoch pri konžských hraniciach 3. časť

"You are lost!", to boli slová miestneho policajta v zapadlej dedinke v oblasti Kanungu. Keď cestujete Afrikou, nie je problém zísť z cesty. Na túto cestu sme si nevzali navigáciu a dôverovali sme domácemu šoférovi. Ako sa ukázalo, rázcestí je v oblasti hornatej západnej Ugandy neúrekom a nie sú nijako označené.

Za koloniálnych čias naučili Belgičania domorodcov obhospodarovať krajinu i vo svahoch. Výsledkom je dnes pre nás zúfalý pohľad, každý každučičký kúsok zeme je vyparcelovaný, niečím vysiaty a obrábaný. Dokonca i v najprudších svahoch a strminách nájdete vždy kúsok banánovej plantáže či políčko. Neviem z čoho by žili Afričania, keby neboli banány. V každej usadlosti sme videli chlapov funiacich pri tlačení trsmi banánov obťažkaných bicyklov. Veru neľahký je život a existencia Afričana. My nemáme ani poňatia ako musia žiť. Všetkým tým, čo sa u nás sťažujú na ťažký život by som doporučil skúsiť prežiť v Afrike. Horské cesty sú neskutočne rozdrgané, vytrasú z vás celú dušu a komentáre šoféra o africkej masáži sa vám veľmi rýchlo prestanú zdať byť vtipné. Cestou z Hoimy sa tak rozpršalo, že pôvodne hlinitá cesta sa premenila na mazľavé blatité čosi, naviac profilom prechodné len v strede. Ak vám auto skĺzne k okraju, ste stratení a uväznení v jarku, z ktorého len tak nevyjde ani terénne auto. Presne to sa nám prihodilo, odrazu naša Toyota skĺzla k okraju cestu a narazila bokom do hlinitej steny. Odniesol si to odrapený blatník a pokazené otváranie okna. Zvyšok cesty, až do servisu, muselo byť neustále otvorené. Pôvodná zelená farba auta sa zmenila na krásny červenohnedý film bahnitého nástreku. Osem hodín drkotania pri jednom presune je veľa na každého. Potom odrazu ako blesk z čistého neba pod zadkom vnímate hladkých chod po asfaltke a novú cestu postavenú vládou blahorečíte. Presne taká vedie z Fort Portalu do parku Semliki. Celá oblasť je akoby neugandská, leží za hrebeňom pohoria Ruwenzori, žijú tam prevažne Konžania, medzi nimi i trpasličí Pygmejovia a čo nás najviac zaujíma, pri rieke Semliki bujnie výbežok konžského dažďového pralesa Ituri. Tento zaparený a vlhký prales je našim cieľom.

Expedičné košele Bushman Hummer dostávajú zabrať hneď po vkročení do steny pralesa. V okamihu ich máme celé premočené. Pot tečie aj na miestach, kde to nebýva zvykom. No my sme prišli obdivovať tento zázrak prírody v duchu hesla vyšitého na košeli. Rešpekt k prírode a v tejto chvíli k dažďovému pralesu máme veľký. Dažďový prales je pre mňa chrámom prírody. Vysoké a nebotyčné stromové velikány sošne zdvíhajúce svoje kmene k nebesám sú pre mňa obrími katedrálami. Svetlo prenikajúce pomedzi ich koruny je ako svetlo prebleskujúce mozaikovými oknami gotických katedrál. Vlani tu prvýkrát po 50-tich rokoch pozorovali návrat pralesnej žirafy okapi. Kedysi tu bola prítomná, dnes žije iba v jednom lese v Kongu. Mysteriózne zviera obýva tento les a nám to stačí, pretože vieme, že šanca ho stretnúť je rovná takmer nule. Zaujímavosťou parku sú otvorené svetliny Sampaya, kde vyvierajú horúce pramene. Miestni domorodci v nich predvádzajú malé divadielko s vajcami. Stačí 10 minút a občerstvujúce vajce na tvrdo je hotové.

 

Pre Bushman

Peter Bongo Lupták