Expedícia Bushman Kidepo

K veľkým jazerám na západe 2. časť

Keď sa ubytujete v africkom hoteli máte dojem, že je dostatočne drahý, aby poskytol aký taký komfort, musíte aj tak rátať so všetkým. Teplo, pot, prach, únava z cesty - to všetko chcete zmyť, no voda netečie. Idete dobíjať prepotrebné baterky do foťákov a kamery, elektrina nie je alebo je len obmedzene v určitom vymedzenom čase. A keď sa už na to všetko chcete, ako sa ľudovo slovensky povie vys..., tak zájdete na záchod a uľavíte si. Potom s hrôzou zistíte, že záchod nesplachuje a vás čaká komplikovaná tortúra s výmenou izby, pretože na inej strane hotela voda tečie.

A keď sa konečne dočkáte vody, osprchujete a baterky sa potichučky nabíjajú, vtedy si zapnete telku a zistíte, že k dispozícii je jeden televízny kanál, ktorý podľa svojej vôle prepína barman na recepcii a tak vám vnucuje jeho vkus a správy v ugandčine. Vypnete telku a blažene pozorujete ten skvelý výhľad z okna, v ktorom sa týči majestátna sopka. Vtedy začne večerný koncert bľačania, pretože jeden zo zamestnancov hotela si práve pod vašim balkónom uviazal kozu a asi jej zabudol dať napiť. Až tma vás vyslobodzuje a vy môžete konečne odpočívať. Sme vysoko a je pomerne sucho, takže myšlienky na malarické komáre vás netrápia. Aj preto na svojich cestách uprednostňujeme nocovanie v stanoch. Tento výletnícky bušmanský lifestyle je síce plný romantiky, no má svoje limity. Úmorne sa opakujúci rituál skladania a rozkladania stanu a hlavne hlasy vášho chrbta po dvoch týždňoch ležania na zemi sú napriek karimatkám stále zvučnejšie, až neodoláte a radšej zvolíte dobrodružstvo afrických hotelov. Ale to je TJA. Toto je Afrika a my to akceptujeme a za to nenadávame a nehromžíme.

Druhá etapa našej expedície mala za cieľ už predsa len známejšie a navštevovanejšie časti Ugandy, parky v oblasti veľkých jazier. Toto územie priťahovalo bádateľov, cestovateľov a geografov asi najviac. Všetci sa tu pachtili a hľadali bájne pramene Nílu. Nílov, resp. prítokov tejto najväčšej rieky je tu niekoľko. Do parku Murchison Falls sme vstúpili cez bránu Wankwar. Namiesto kúzelnej a nespútanej divočiny plnej zveri nás šokovali kolóny štyridsiatich kamiónov ázijských značiek. V srdci parku objavili bohaté ložiská ropy, park nepark, tučný zisk je pre vládu dôležitejší. Znechutene sme pokračovali ďalej na juh, k slávnej oblasti Paraa, čo v preklade znamená: "Tam, kde žije veľa hrochov". Dnešným cieľom sú ugandské žirafy Rothschildove, ktoré tu nachádzajú svoj posledný azyl v Afrike. Inde ich uvidíte len v malom počte na asi dvoch troch malých územiach. Už pred cestou som vedel, že za každú cenu musíme nájsť istú kúzelnú časť parku, miesto kde nájdete neskutočnú scenériu afrického sveta. Ide o neobyčajné palmové savany, ktoré sa nachádzajú tesne pri Viktóriinom Níle. Ako píše Martin Johnson: "Tam sme uzreli obraz, ktorý stál za to, aby sme za ním prešli pol sveta". Deleibské palmy sa poznajú podľa zhrubnutej stredovej časti kmeňa. Tu dominujú a ich porasty pripomínajú skôr zanedbané palmové plantáže ako prapôvodnú divočinu. A keď sa touto krajinou klátia graciózne žirafy, k blahu nám už nič nechýba. Tento neveľký úsek radím k najkrajším africkým krajinným výjavom, aký som kedy videl. Afrika bola k nám opäť prívetivá a podvečer v tom najlepšom svetle nás dopravila k zlatožltej trávnatej stráni nad cestou, kde na pozadí belasej oblohy postávalo stádočko týchto dlhokrkých zvieracích ikon Afriky. Lepšie podmienky na fotenie sme si nemohli priať. Práve v týchto chvíľach, keď pred vašim objektívom je to, po čom ste túžili a na čo ste sem prišli, tak práve vtedy si uvedomíte, že všetko to africké nepohodlie stojí za to. Ako sa hovorí, veľkosť zážitku je úmerná miere nepohody, ktorú musíte kvôli nemu podstúpiť. Podobne sme postupne nazbierali ďalšie ugandské druhy do našej zbierky, okrem najbežnejších byvolcov, vodárok a kobov i zriedkavé a malé antilopky oribi. Tie sú v iných častiach Afriky len prchavými tieňmi, druhom, ktorý sa len ojedinele kde tu mihne. No v Murchison Falls je ich najlepšia lokalita na celom kontinente a miestami ich musíte autom odtláčať z cesty. Slony a byvoly sa ešte spamätávajú z minulosti a ich počty sú malé. Kempujeme nad Nílom, na lúke plnej hroších a byvolích hovien, no nevadí nám to. Nadšenie opadáva počas noci, keď hroch obhrýza trávu tesne pri kraji stanu ako dajaká megakosačka. Cez okno hľadíme do jasnej noci, vidíme temné siluety hrochov a krv nám radostne búši v žilách. V tej chvíli vás napadne poučka, že hroch zabije v Afrike spomedzi všetkých zvierat najviac ľudí a niekedy sa splaší a prebehne skrz stan ako košický rýchlik. Strach sa mieša s pocitom divokej romantiky a dobrodružstva. Lesť s blikajúcou baterkou zaberie a hroch sa s baritónovým chrochtaním odoberie inam. Nad ránom sme sa precitli na zúfalý vreskot paviánov, ktorý prerýval chraptivý kašeľ hladného leoparda. Po zobudení poskakujeme medzi trikrát väčším počtom trusu a znova si navrávame TJA.

Pre Bushman

Peter Bongo Lupták