BUSHMAN TRIP

Sesriem - stretnutie s púšťou

Putovanie pokračuje.Ronney nám predstavil druhého vodiča a kuchára,postavu kuchára nezaprie.... Inak Shane je rovnako usmievavý a v pohode ako Ronney,svoju zem majú evidentne obaja moc radi a ochotne odpovedajú na veľa otázok od politiky,školstva,zdravotníctva, až po históriu,vzťahy k bývalým  kolonizátorom,hovoria o bežných pomeroch medzi ľudmi a taktiež vie veľa vecí o prírode a miestnych prírodných zvláštnostiach.

Prekvapení je mnoho,trebars hneď na požiadavku :“Roney,povedz mi adresu“.Odpovedá že síce adresu má ,ale vo Windhoeku neexistujú poštári.Kdo chce dostávať dopisy,musí mať svoju schránku v budove hlavnej pošty.Nahor po asfalte – ale len prvých zhruba 70km.K dnešnému dňu je len necelých 15% namíbijských ciest asfaltových,zvyšok tvoria prašné cesty.A slovo prašné len málo vystihuje asi 200m dlhý závoj prachu a jemného piesku za autom a v prípade,že ide niečo v proti- smere a neni dobrý vietor,pomerne dlho neni vôbec nič vidieť,kade ideme.Pokiaľ dobiehame iné auto,fandíme chalanom,aby sa s tým nemazňali a predbehli nás,ešte než sa udusíme.Sliznice dostávajú prvú ochutnávku toho,čo ich čaká v nasledujúcich dňoch. Zavretie okien je totiž nemožné,auto sa okamžite mení v pojazdnú mikrovlnku.

Pozdĺž ciest sa tiahnu nekonečné ploty,ktorými sú oplotené jednotlivé farmy.Chvíľu som si myslel,že tieto pomerne veľké ploty bránia v migrácií divokých zvierat,ale z omylu ma vyviedli traja Oryxové,ktorí i cez svoju mohutnosť jednoducho v klude a ladne prebehli pred autom a skočili si na susednú farmu.

Veľkou zvláštnosťou sú hranice fariem pretínajúce cestu.Nemusí sa vystupovať z auta a neotvára sa brána ako kedysi,ale plot je až ku ceste a na ceste sú veľké kovové rošty brániace tomu,aby zvieratá utiekli z jednej farmy na druhú.Spomenul som si na svoju prax na veterine,na to,ako krava jednoducho také miesto nedokáže prekonať,lacné,jednoduché a účinné. Cestou míňame prvé divoké zvieratá a vtáky,Južného spievavého jastraba/Melierax canorus/ kolónie Snovača pospolitého/Philetarius socius/,jeho hniezda patria k najväčším a najkrásnejším v vtáčej ríši.Hniezda vyzerajú ako kopa sena zložená na vysokom strome s viacerými vletovými otvormi na spodnej strane.Môžu byť desiatky rokov staré/pokiaľ strom,alebo telefónny stĺp udrží ich váhu/.V hniezde žije viac než 100 vtákov.Vnútorná teplota je okolo 18stupňov a je stabilná,zatiaľ čo vonku je aj 33 nad nulou.Hniezda často využívajú aj iní vtáci,vrátane malého čierneho sokola.Snovači sa z 80% živia hmyzom,čo je zároveň ich jediný zdroj vody.Obdivujeme typickú vzácnu rastlinu tejto oblasti – stromovú aloe.Plný názov je Aloe dichotoma/česky aloe rozsochatá/.Veľkosťou je to riadny strom,z jeho vydlabaných konárov si Sanové/Krováci/ vyrábali púzdra cestovné a na šípi.

 

Sesriem camp je oáza v púšti,prichádzame,staviame stany,dáme miestne skoro pivo/hlavne že je studené/ a vyrážame do kaňonu.Sesriem znamená „šesť remeňov“,čo predstavuje popruhy,ktorými sa dávno vyťahovali vedrá s vodou zo dna kaňonu.Voda je len v krajnom mieste a cesta dnom kaňonu,s predstavou masy vody,ktorá sa tadiaľ občas valí a dosahuje do výšky 7m,je zvláštnym zážitkom.

Materiál,ktorý nás obklopil je zvláštny akoby by niekto vyrobil kaňon z hrubého betonu,voda sa tu nevsakuje,takže drahocenná tekutina rieky Tsaucheb naozaj len pretečie a ztrácasa v púšti Namib.

Návrat do kempu.Chalani varia skvelú večeru na ohni,takže pohoda,šakali a antilopy sú až pri múriku obklopujúcej plochu na stany  a nás čaká krátka a horúca noc.Ó a topánky sidajte do stanu a nenechávajte nič vonku,šakali sú strašní zlodeji a topánky budete potrebova.