BUSHMAN FOR ZOO

Podporte s Bushmanom zoologické záhrady!

Kúpte si bavlnené tričko z limitovanej edície BUSHMAN FOR ZOO. Podporte tak svoju obľúbenú zoologickú záhradu a jej konkrétny projekt. Z jedného zakúpeného trička venujete vždy 4 € na konkrétne zviera záhrady. Trička sú k dostaniu v jednotlivých predajniach BUSHMAN, v ZOO alebo na e-shope.

Každá ZOO, ktorá sa zapojila do projektu, má tričko s vlastným motívom. Námetom je vždy zviera, ktoré je výnimočné pre konkrétnu záhradu. Napríklad v bojnickej zoo je to lev berberský a v bratislavskej vlk obyčajný atď.. Ľudia si tak môžu vybrať, koho podporia a na akú zoologickú záhradu prispejú. Sú pripravené taktiež ďalšie tričká s motívmi slona, vlka, kozorožca a výťažok z ich predaja sa následne rozdelí medzi všetky ZOO.

Leva, zubra alebo rovno projekt na záchranu ohrozeného druhu môže podporiť každý, kto si kúpi tričko zo špeciálnej kolekcie BUSHMAN FOR ZOO.

Akcia BUSHMAN FOR ZOO začína 1.apríla a potrvá do 30.júna 2014. Tričká zo špeciálnej edície si môžete kúpiť za 26,60 € vo všetkých značkových predajniach BUSHMAN, v ZOO alebo na e-shope. Príspevok na podporu projektu zoologických záhrad sú 4 € z jedného predaného trička.

Zapojené záhrady v Slovenskej republike:

Bratislava – vlky obyčajný

Bojnice – lev berberský

Košice – zubor európsky


Prečítajte si viac o jednotlivých projektoch V zoologických záhradách:

ZOO Bratislava

Bránu bratislavskej zoologickej záhrady, rozprestierajúcej sa na 96 ha karpatského lesa, prekročil prvý návštevník v roku 1960. Svoj domov v nej našlo 150 druhov zvierat v celkovom počte viac ako 600 chovaných jedincov. Medzi najvzácnejšie zvieratá patria: adax núbijský, nosorožec tuponosý, hrošík libérijský, leopard cejlónsky, kôň Przewalského a mnohé ďalšie. Významnou aktivitou ZOO je vzdelávanie návštevníkov s cieľom nenásilnou formou vytvárať a upevňovať v ľuďoch zodpovednosť voči prírode. V rámci vytvárania podmienok na odpočinok a celodennú rekreáciu sú v areáli ZOO k dispozícii pre návštevníkov detské ihriská, stánky s občerstvením a DinoPark - unikátna expozícia druhohorných plazov v strednej Európe

Vlk obyčajný

Vlk obyčajný bol kedysi najrozšírenejšou šelmou. V súčasnosti je vo väčšine krajín Európy a v USA vyhubený, darí sa mu len v riedko osídlených oblastiach. Vlky obyčajné, ktoré sú najväčšími zástupcami čeľade psovitých, si svoju zlú povesť vôbec nezaslúžia. Príliš im nepomáha ani rozprávka O červenej čiapočke, ktorá ich už pred malými deťmi vykresľuje ako požieračov ľudí... Pri hodnotení vlka sa doposiaľ vždy vychádzalo z jeho potenciálnej škodlivosti pre poľovné hospodárstvo a pre živočíšnu výrobu, preto sa jeho intenzívnemu prenasledovaniu venovala mimoriadna pozornosť. Populácia vlkov sa lovom natoľko znížila, že sa kultúrne záujmy dostali pred hospodárske, nastolila sa požiadavka záchrany vlka ako zoologického druhu. Vlk je čiastočne chráneným druhom, čo znamená, že sa môže loviť len v zimných mesiacoch.

PROJEKT „Aby naše vlky spokojne vyli“

Chovné zariadenie, ktoré vlky obývajú, je zastarané a nevytvára ideálne podmienky na chov. Veľmi radi by sme vlkom poskytli výbeh, ktorý bude lepšie vyhovovať ich potrebám a vernejšie kopírovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú vo voľnej prírode. Brlohy vlkov sa nachádzajú pod koreňmi stromov, pod vývratom, na ťažko prístupných miestach v skalách alebo sú ukryté v húštine. Tejto charakteristike sa najviac približuje priestor v zalesnenej časti ZOO. Keďže je vlk našim pôvodným druhom, nepotrebuje špeciálne vyhrievané koterce, zima mu nerobí problémy a v prípade príliš teplého počasia mu les ponúkne dostatok chládku.

Budovanie výbehu

Po celom obvode chovného zariadenia pre vlky musí byť minimálne štyri metre vysoký plot, dovnútra zahnutý, na konci zabezpečený elektrickými ohradníkmi, nakoľko vlky vedia približne do tejto výšky vyskočiť. Zábrana musí byť taktiež pod povrchom zeme, pretože vlky sa vedia podhrabať a bez dostatočnej zábrany by mohlo prísť k ich úniku. Preto sme sa rozhodli, že najbezpečnejším spôsobom bude po celom obvode spraviť v zemi betónový múr, v hĺbke min. dvoch metrov. Nový výbeh pre vlky bude situovaný v zalesnenej časti našej ZOO.

ZOO KOŠICE

Kúpte si bavlnené tričko z limitovanej edície BUSHMAN FOR ZOO. Podporte tak Vašu obľúbenú zoologickú záhradu v Košiciach a tak prispejete na konkrétny projekt na podporu zubra európskeho. Z jedného zakúpeného trička venujete vždy 4 € na tento konkrétny projekt. Trička sú k dostaniu v predajni BUSHMAN alebo ZOO Košice.

Zoologická záhrada Košice patrí medzi úspešných chovateľov zubrov európskych. Chová ich od roku 1988 a za toto obdobie odchovala 8 mláďat. Výbeh zubrov košickej ZOO patrí k najväčším svojho druhu. Rozprestiera sa na ploche väčšej ako jeden hektár. Ohradu zhotovenú z odpadových trubiek, ktorú ZOO získala darom, poznačilo štvrťstoročie prevádzky. Z veľkej časti je nevzhľadná  a nezodpovedá súčasným štandardom prezentovania zvierat, ktoré tu môžu návštevníci pozorovať skôr výnimočne. Zámerom košickej ZOO je vybudovať modernú  panoramatickú prehliadku so všetkým komfortom pre návštevníka.

Zubor európsky je jedným z príkladov záchrany živočíšneho druhu v zoologických záhradách, keďže posledný voľne žijúci jedinec bol zastrelený v 20-tych rokoch 20. storočia. ZOO Košice podporuje chovom zubrov  ich záchranu pre budúce generácie a propaguje myšlienku ich návratu do voľnej prírody  na území východného Slovenska.

ZOO BOJNICE

Kúpte si bavlnené tričko z limitovanej edície BUSHMAN FOR ZOO. Podporte tak našu zoologickú záhradu a náš konkrétny projekt na podporu leva berberského (Aslana). Z jedného zakúpeného trička venujete vždy 4 € na tento konkrétny projekt. Trička sú k dostaniu v jednotlivých predajniach BUSHMAN alebo v našej ZOO.

Lev berberský


Ani si to ani mnohokrát neuvedomujeme, ale naše predstavy o levovi z bájok, biblie či rímskych arén sa spájajú s vyhynutou rasou leva zo severnej Afriky – levom berberským, vedeckým menom Panthera leo leo. Lev berberský sa vyznačuje veľkou, častokrát tmavou, dobre rozvinutou hrivou, silne vytvorenou aj na bruchu. Srsť tejto rasy je hustejšia a dlhšia. Častokrát sa považuje za najmohutnejší poddruh leva, ktorý dal základ ikonickým a impozantným levím sochám na námestiach a v palácoch sveta od londýnskeho Trafalgaru po Štefánikovo námestie v Bratislave. Hlava sa vyznačovala krátkou a širokou tlamu, širokou tvárou a veľkými okrúhlymi jantárovo žltými očami. Oči mali veľmi svetlé zreničky. Sfarbenie osrstenia tela bolo viac sivožltohnedé. Farba hrivy samcov okolo tváre (límec) bola svetložltá, ostatok hrivy bol tmavohnedý, zdanlivo čierny. Tento lev sa stal v Európe prvýkrát známym pravdepodobne v časoch rímskych hier v Koloseu. Cisár Július Cézar použil napríklad len na jedno svoje predstavenie až 400 levov. Jeho rival Pompeius ho prekonal s počtom 600 levov. Berberské levy boli rozšírené od Maroka, Tuniska cez Alžírsko až do Líbye a západných častí Egypta. Ich systematické vybíjanie začali už Rimania, pretože ich potrebovali po stovkách. S príchodom arabskej kultúry sa levy severnej Afriky stali úhlavným nepriateľom ohrozujúcim stáda. Oficiálne podporované vybíjanie pokračovalo mnoho rokov, až dovtedy, kým sa nestali zriedkavými. V Líbyi bol zabitý posledný jedinec tejto rasy okolo roku 1700. V severnom Egypte vyhynul v roku 1800. V Tunisku bol posledný exemplár zastrelený v roku 1891. V Alžírsku to bolo v roku 1893, hoci sú určité nepotvrdené údaje o zástreloch v r. 1912 či dokonca v r. 1943. Posledný berberský lev v prírode zahynul v Maroku v roku 1942. Zdá sa však, že nevyhynul úplne, pretože je pravdepodobné, že posledné berberské levy žili ešte dlho na kráľovskom dvore v Rabate. Berberský lev obýval v poslednej ére svojej existencie pololesnaté a trávnaté oblasti podhorských systémov Veľkého a Malého Atlasu. Najskôr žil v menších sociálnych jednotkách (1.2 či 1.3). Nie sú záznamy o dĺžke života v prírode, v zajatí sa dožili 20 rokov, v priemere žije 15 rokov. Hlavnou zložkou potravy levov v marockých horách boli diviaky lesné berberské (Sus scrofa barbarus), jelene berberské (Cervus elaphus barbarus), paovce hrivnaté (Ammotragus lervia) a gazely edmi (Gazella cuvieri). Ďalšou o niečo ľahšou korisťou boli kozy a ovce arabských pastierov, niekedy aj ich kone. Je veľmi pravdepodobné, že z historického i genetického hľadiska je (bol) chov levov na kráľovskom dvore v marockom Rabate najpôvodnejší. Na významnosť tohto chovu upozornili nemeckí vedci už v 70. rokoch 20. storočia. Základom dnešného chovu asi 80 berberských levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 až 1978. Jedným z úspešných európskych chovateľov je i nemecká ZOO Neuwied. Odtiaľ pochádza mladý samec Aslan narodený 1.1.2011.